Keď Boh mlčí
Bohu dôverujeme a vyhovuje nám, pokiaľ koná podľa našich predstáv. Problém nastáva až vtedy, keď sa veci nedejú tak ako sme chceli, ako sme sa modlili. Dôvodom, prečo je tomu tak, je viacero. Často si za vzniknutú situáciu môžeme sami svojou nezodpovednosťou, ľahostajnosťou prípadne tvrdohlavosťou. Inokedy je Božia vôľa iná a my jej úplne nerozumieme, alebo ešte nenastal ten správny čas pre jej vykonanie. On má často iné „merítka“ a spôsoby ako my. „Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty (Izaiáš 55,8)“. Niekedy Boh mlčí napriek tomu, že žijeme správne, úprimne sa modlíme a aktívne slúžime. Dokonca nás postretne niečo zlé v živote. Nevyliečiteľná choroba, strata milovanej osoby. Nevyšli nám plány na pekný byt, či vhodné zamestnanie, alebo sme nenašli životného partnera. „Pán Boh mi neposlal do cesty veriaceho partnera. Tak veľa som od neho chcela?“ Takto mi napísala na facebooku jedna zo života sklamaná bývalá mládežníčka. Pravdepodobne na Boha už zanevrela, pretože nesplnil jej očakávania.
Poznanie pravého Boha
Napriek tomu, že vieme, že Pán Boh nie je automat na splnenie želaní v našej mysli tkvie vlastná predstava boha, ktorú sme si osvojili. Potom náš boh môže byť na míle vzdialený od skutočného. Mali by sme ho milovať nie preto, čo pre nás robí alebo nerobí ale preto, kým je. Podľa Božieho Slova, Boh je zvrchovaný Kráľ neba a zeme, ktorý nič nemusí a nikoho nepotrebuje. „Boh, ktorý stvoril vesmír a všetko, čo je v ňom, pretože je Pánom neba a zeme, nebýva v chrámoch rukami vybudovaných a nedá si slúžiť ľudským rukám, akoby dačo potreboval; veď On sám dáva všetkým život, dýchanie a všetko (Skutky apoštolov 17,24-25).“ Ako píše autor knihy Prvolezec „ Boh nie je polotovar, ktorý má zmysel až vtedy, keď človek v Neho uverí, ktorého udržuje usilovná práca zbožných ľudí, tým že svoju službu chápu ako nenahraditeľný príspevok človeka Bohu, pričom až vďaka tomuto príspevku je Boh schopný prísť bližšie a uskutočniť svoje zámery“.Takéto chápanie Boha je úplne pomýlené. Musíme si uvedomiť, že nie my, naša skupinka, zbor či cirkev stojí v centre všetkého diania. V centre stojí Boh, ktorý môže aj koná, ako chce, aj bez nás. On sa ale rozhodol používať pre svoj plán záchrany ľudí. Tým čiastočne seba obmedzil a skrze svojho Ducha nás povoláva k sebe. Ak si vyvolil práve teba, nemáš na tom žiadnu zásluhu, je to len a len Jeho milosť.
Boh dopustí ale neopustí
Ostať verný Bohu napriek všetkým okolnostiam je cesta poznávania toho skutočného vzťahu s Ním. Biblický Jób stratil bohatstvo, príbuzných aj zdravie. Napriek tomu však vyznal: „Hospodin dal, Hospodin vzal, nech je požehnané meno Hospodinovo“. (Jób 1,21b) Otcovia viery počas svojho života nedosiahli všetko, čo im bolo prisľúbené. Dokonca boli pre vieru prenasledovaní a mučení. Podstatné je to, že sa stali súčasťou Božieho plánu a hlavne spoznali osobne toho pravého Boha. (Židom 11 kap). Spoznal si Ho aj ty? Tento dokonalý Boh, pre ktorého sme v porovnaní s Ním „nepatrným vánkom“, si nás tak zamiloval, že poslal svojho Syna, aby nám seba predstavil a pritiahol nás k sebe. Skrze Ducha Svätého je stále s nami až do konca sveta ako zasľúbil. Ak chceme, aby k nám hovoril a použil si nás, potrebujeme sa mu pokorne odovzdávať ako Pánovi pánov. On nám zasľúbil život v hojnosti (Ján 10,10). Naša predstava hojnosti je však značne obmedzená na pozemský život. Ak túto hojnosť nedosiahneme v spoločenstve veriacich, skúšame žiť bez Neho. Božie chápanie hojnosti je ale iné. Nesľubuje nám bezproblémový život. Ale očakáva, že budeme rásť v prijímaní a rozdávaní lásky, pravdy, radosti, pokoja a odpustenia. Pán Boh nechce byť len barlička pre náš „biznis“ alebo poistka na zlé dni. Skutočným Božím zámerom je, aby sme Ho poznali a spoznávali ako absolutného Pána. „A to je večný život, aby poznali Teba, jediného pravého Boha, a ktorého si poslal, Ježiša Krista“ . (Ján 17,3)
